A je to predovšetkým kvôli tomu, akým štýlom mi bolo povedané a tiež kým mi bolo povedané. Okej, veď úsmev nikoho nezabije, ani to, keď niekto spraví kompliment. Ja to mám náhodou celkom rada, lebo mám sklony k miernemu narcizmu. Ale keď to robí takým tým úlisným spôsobom, z ktorého by bolo každej zle a ešte to urobí asi tak 6x počas jednej hodiny a vidno mu na očiach, že by nechcel zostať len pri tom- to ma vytáča. Priamo na mieste činu som si to neuvedomila, bolo to skôr nepríjemné, až večer som na d tým premýšľala a nechápala som: prečo sa niekto otáča za každou sukňou?! Hm, a keďže aj ja som mala sukňu, otáčal sa aj za mojou. Ale bola pod kolená (také mám najradšej), hoci nie po zem. Ja už fakt neviem- to máme chodiť vo vreciach?!
Ešte sa mi to nestalo a tajne dúfam, že už sa to ani nestane. Podniknem opatrenia, hoci sukne nosiť neprestanem. Na tom mieste sa budem snažiť zdržiavať len v blízkosti môjho priateľa a v nohaviciach, dlhom tričku a dákej rozťahanej mikine (kým je zima, tak aj bunda bude dobrá). Najlepšie, ak budem mať aj tvár zafúľanú od prachu alebo tak. Dúfam, že to pomôže :)
